Umenie sebaobrany "hapkido" vzniklo pred viac ako 1000 rokmi v Kórei z hnutia Hwarang ("Výkvet mládeže"). Kórejské slabiky znamenajú: hap - harmónia, ki - sila, do - cesta. Pohyby sú pri hapkide oblé, harmonické a prirodzené. Pre útok a obranu sa učia techniky porazov, pák, päsťou a nohou. Techniky rúk (kwon) sa vyvinuli na juhu Kórei, zatiaľ čo techniky nôh (tchegjon) pochádzajú prevažne zo severných oblastí. Vedľa tréningu sebaobrany sa učí aj meditatívne cvičenie, aby bol "duch uvedený do súladu s telom". Ešte dnes posiela veľa kórejských rodín svoje deti do kláštorov, aby sa tam naučili umenie hapkida. Hapkido je vhodné pre každého (aj pre starších ľudí). Učitelia hapkida v Kórei často bývajú súčasne liečiteľmi. Pri hapkide sa učí špeciálna technika dýchania, ktorá zloží ku koncentrácii sily. Hapkido sa vyvíjalo v priebehu storočí a dnes zostáva z 3 častí: 1. Bráneníie rukami a päsťami, bránenie nohami a metódy obrany so zbraňou. 2. Obranné techniky, ktoré spočívajú na princípe kruhu hapkido, to znamená sila proti nej pôsobiaca sila, sa doplňujú a vytvárajú kruh. 3. Útočné metódy, ktoré spočívajú na princípe prúdu rieky hapkido. To znamená, že vlastná sila je pred akciou držaná ako rieka a nasledujúci útok sa potom podobá vypusteniu masy vody. Pri hapkide sa používajú kopy nohou a skoky, údery päsťami, úchopy, porazy a dalšie techniky sebaobrany. Ako príklad techniky nôh možno uviesť "pakkataričchagi" (-zvonka/noha/kop). Úhybom do strany sa vyhneme súperovi, váhu prenesieme na prednú nohu a zadnou nohou bleskovo opíšeme polkruh k hlave súpera. Pri tomto športe sa taktiež predvádza test rozbitia predmetov úderom a učia sa techniky zbraní, napr. "krátke a dlhé holi". Pretože je hapkido umením sebaobrany, nepestujú sa v Kórei žiadne zápasy. V Európe a v Amerike však boli zavedené súťaže, pri ktorých účastníci predvedú určitý počet techník sebaobrany, ktorý zodpovedá žiackemu či prípadne majstrovskému stupňu. Skúšobná komisia ich hodnotí bodovým systémom. Existuje 9 stupňov zvaných kup a 10 danov.




