História Muay-Thai
Thajský box alebo Muay-Thai je veľmi staré bojové umenie, ktoré zaviedli ako spôsob boja muža proti mužovi vo svojej armáde kráľ Ramkhamhaeng na začiatku 14. storočia.
Povinná výuka Muay-Thai - ako spôsob sebaobrany a pripravenosti národa - je zavedená na všetkých stupňoch škôl (materských vrátane), v armáde a samozrejme vo výcvikových kempoch po celej Zemi. Zaujímavosťou je tiež, že do roku 1996 nebol povolený vstup ženám do ringu ani na sportovište, avšak od roku 2001 (zrejmě kvôli snahe presadiť thajský box na Olympijské hry) môžu ženy už aj zápasiť.
V Thajskom kráľovstve je však snem každého malého Thajca aspoň raz vybojovať zápas národného šampióna na Lumpiny alebo Ratchadamnoen štadióne, svätostojacich Muay-Thai. V Thajsku box nie je len obyčajné bojové umenie, je pretkané mnohými rituálmi a naviac ho (ako jediný boj) doprevádza tanec nazvaný VAI-KRU. Znamená to, že za zvukov bubna, cimbalu a javskej flauty borci pred bojom tancujú v ringu svoj tanec, ktorým ukazujú poctu učiteľovi, súperovi a tradíciam. Thajci hovoria, že rozhodujú o výsledku zápasu a bez nich by thajský box nebol tým, čím pre ne tento národný šport je.
Preberať východnú filozofiu do docela rozdielnych podmienok však nejde, a preto sa vo svetw (a od roku 1992 aj u nás vykonáva) v podobe bojového športu. V zápasoch, ktoré sú na 5 kôl po troch minútach, sa používajú údery rukou, lakťov, kolien a nohou. Narozdiel od iných športov je thajský box plnokontaktný a - mimo hlavy a tela - sa útoky vedú aj na nohy a povolené sú aj rôzne strhy, zhodenia a typické úchyty v klinči. Borci v profesionálnom ringu majú len rukavice, chránič zubov a suspenzor (ochrana genitálií), amatéri ešte helmu a chrániče kolien.
Je to tvrdý šport (jeden z najtvrdších na svete), ale do ringu nejdú borci súpera zraniť či zbiť - idú dokázať jeden druhému, kto je chytrejší, rýchlejší a presnejší, a lepšie fyzicky pripravený.



