Sumo, to nie sú len dvestokiloví zápasníci stojaci v ringu takmer bez oblečenia. Sumo je japonským národným športom s dlhou tradíciou a kto ho neskúsil, môže si naivne myslieť, že sa jedná o vcelku jednoduchý spôsob zápasenia. Opak je však pravdou, sumo si vyžaduje pohotovosť, obratnosť a šikovnosť.
Šport, ktorý Japonsko symbolizuje zo všetkých najviac - sumo, má už za sebou úctyhodnú tisícročnicu a po niekoľko storočí patrí medzi národné športy krajiny vychádzajúceho slnka. Je nielen športovou aktivitou, ale zároveň aj tradíciou.
Sumo je zápasnícky šport, pri ktorom sa stretávajú dvaja zápasníci na zápasisku a snažia sa súpera vytlačiť z vyznačeného priestoru, alebo ho prinútiť, aby sa dotkol zeme niektorou časťou tela.
Skúška ohybnosti
Zápasník preto musí byť mimoriadne ohybný, mať nízko postavené ťažisko, aby ho súper nemohol prirýchlo pripraviť o rovnováhu a prirodzene, musí byť pohotový. Najväčšou prednosťou je práve nízko položené ťažisko, čomu prispieva aj hmotnosť zápasníka.
Každý zápas sa začína príchodom na zápasisko zvané dohjó. Rituál pred zápasom si vyžaduje hádzanie soli na zahnanie zlých duchov. Bojovníci môžu použiť pri boji sedemdesiat oficiálnych bojových techník, ktoré sa delia na úchopy, tlačenie a strkanie. Zápasy trvajú zvyčajne veľmi krátko, i do desať sekúnd, niekedy sú však dlhšie a bojovníci spolu zápasia aj minútu.
V duchu tradícií
Zvláštnosťou, hlavne v očiach cudzincov, je oblečenie zápasníkov, tzv. mawaši. K tradíciám patrí aj účes inšpirovaný tvarom listov ginkga. Nosia ho však len dve najvyššie kategórie zápasníkov, je to ich výsada.
Špecialitou je aj rozhodca zvaný gjódži, ktorý vystupuje pri zápase ako šľachtic v historickom kostýme. V minulosti sa stávalo, že po chybnom rozhodnutí gjódži na mieste spáchal rituálnu samovraždu, v dnešných dobách namiesto toho ponúka svoju okamžitú rezignáciu.
Šport, ktorý Japonsko symbolizuje zo všetkých najviac - sumo, má už za sebou úctyhodnú tisícročnicu a po niekoľko storočí patrí medzi národné športy krajiny vychádzajúceho slnka. Je nielen športovou aktivitou, ale zároveň aj tradíciou.
Sumo je zápasnícky šport, pri ktorom sa stretávajú dvaja zápasníci na zápasisku a snažia sa súpera vytlačiť z vyznačeného priestoru, alebo ho prinútiť, aby sa dotkol zeme niektorou časťou tela.
Skúška ohybnosti
Zápasník preto musí byť mimoriadne ohybný, mať nízko postavené ťažisko, aby ho súper nemohol prirýchlo pripraviť o rovnováhu a prirodzene, musí byť pohotový. Najväčšou prednosťou je práve nízko položené ťažisko, čomu prispieva aj hmotnosť zápasníka.
Každý zápas sa začína príchodom na zápasisko zvané dohjó. Rituál pred zápasom si vyžaduje hádzanie soli na zahnanie zlých duchov. Bojovníci môžu použiť pri boji sedemdesiat oficiálnych bojových techník, ktoré sa delia na úchopy, tlačenie a strkanie. Zápasy trvajú zvyčajne veľmi krátko, i do desať sekúnd, niekedy sú však dlhšie a bojovníci spolu zápasia aj minútu.
V duchu tradícií
Zvláštnosťou, hlavne v očiach cudzincov, je oblečenie zápasníkov, tzv. mawaši. K tradíciám patrí aj účes inšpirovaný tvarom listov ginkga. Nosia ho však len dve najvyššie kategórie zápasníkov, je to ich výsada.
Špecialitou je aj rozhodca zvaný gjódži, ktorý vystupuje pri zápase ako šľachtic v historickom kostýme. V minulosti sa stávalo, že po chybnom rozhodnutí gjódži na mieste spáchal rituálnu samovraždu, v dnešných dobách namiesto toho ponúka svoju okamžitú rezignáciu.
Čankonabe - kalorická polievkaByť zápasníkom sumo je celoživotné poslanie. Zápasník trávi svoje dni vo svojom klube-stajni, kde trénuje. Medzi jednotlivými stajňami neexistujú prestupy a tak je príslušnosť k istému klubu skutočne vecou prestíže.
Ročne sa koná v Japonsku šesť veľkých turnajov, ktoré trvajú dva týždne a bojuje sa v nich podľa hierarchie. Víťazí bojovník z najvyššej zápasníckej kategórie, ktorý má na svojom konte najviac víťazstiev.
Sila z taniera
K dobrému zápasníkovi sumo patrí aj tá správna strava. Základné jedlo sa nazýva čankonabe a je to pokrm nabitý kalóriami zložený z niekoľkých druhov mäsa, rýb, tofu, húb, morských chalúh a zeleniny. Jedáva sa s ryžou a zapíja pivom.
Ročne sa koná v Japonsku šesť veľkých turnajov, ktoré trvajú dva týždne a bojuje sa v nich podľa hierarchie. Víťazí bojovník z najvyššej zápasníckej kategórie, ktorý má na svojom konte najviac víťazstiev.
Sila z taniera
K dobrému zápasníkovi sumo patrí aj tá správna strava. Základné jedlo sa nazýva čankonabe a je to pokrm nabitý kalóriami zložený z niekoľkých druhov mäsa, rýb, tofu, húb, morských chalúh a zeleniny. Jedáva sa s ryžou a zapíja pivom.



